To, že v Nemecku sa robí aj iná hudba, ako speed metal, nám BURDEN OF GRIEF už ukázali albumom „On Darker Trails“. Svižný death/thrash ošľahnutý severským melodickým vetrom je momentálne v kurze, stačí sa pozrieť na zástupy fanúšikov kapiel ako IN FLAMES, DARK TRANQUILLITY, či SOILWORK. No obviňovať nemčúrov BOG z vypočítavosti, či nebodaj trendovosti, to by bolo veľkým omylom. Ich poňatie metalu sa od predošlého, vyššie spomínaného albumu neveľmi zmenilo, čiže stále má bližšie skôr k starej škole. Obávať sa, že natrafíte na hitovky BOG na nasledujúcej kompilačke Bravo hits 2004/2005 je tým pádom zbytočné (čo sa napríklad o IN FLAMES povedať nedá...).

Už prvé tóny naznačia, že BURDEN OF GRIEF to myslia vážne – produkcia albumu je na vysokej úrovni, po všetkých stránkach vyvážený zvuk vždy poteší. Krátke intro v podaní bubeníka Carstena a kapela mydlí na plné obrátky. Dobre nazvučeným dvojkopákom sa nešetrí, priamočiare riffy striedajú vkusné melodické pasáže, spevák vreští, čo mu hrdlo stačí. Zdá sa teda, že všetko je presne také, ako má byť. Melodika striedaná „náterom“, potom sóličko, krátke spomalenie, opäť „náter“, melodická vyhrávka a tak ďalej. Pre BURDEN OF GRIEF je typické, že sa s tým veľmi nekašlú. Neveľmi komplikované riffy, nekomplikované melódie. Rovnako typické je aj to, že výsledok vďaka umne zostaveným skladbám nepôsobí primitívnym dojmom, skôr naopak. V tomto BOG jasne ukazujú, že hrajú vyššiu ligu. A je to počuť. Hudba príjemne odsýpa, k pomyselnej polovičke albumu tvorenej inštrumentálkou nesúcou názov albumu sa poslucháč dopracuje prekvapujúco rýchlo. Zvyšok nahrávky ubehne podobným tempom, aj keď sa už do uší začína drať istá „plytkosť“. Lepšie povedené, album nemá takú „hĺbku“ ako povedzme „The Gallery“ od majstrov DARK TRANQUILLITY. Nepomáha tomu ani vynikajúci výkon bubeníka, ani spevák, ktorý sa snaží, čo mu hrdlo stačí, ani melodické gitarovo-basové vyhrávky, ani zúrivé riffovanie, ani pekné sóla. Možno práve táto očividná snaha zráža celkový výsledok nižšie. Pri posledných trackoch mám pocit, ako keby chcela kapela prekonať samú seba, ako keby chcela ukázať, že to vie ešte rýchlejšie, tvrdšie a melodickejšie, ako na predošlých skladbách, namiesto toho, aby ponúkla niečo „viac“. Áno, je to veľmi dobrý melodický death/thrash, ale nedokáže prekročiť istú hranicu. Pripomína to besniaceho psa na reťazi, ktorý sa silou mocou snaží zahryznúť do poslucháča, no reťaz nepustí a zuby cvakajú na prázdno.

Každopádne ide o vydarené dielo, na ktorom si dala kapela mimoriadne záležať – od podareného obalu, cez vynikajúci zvuk, až po viac než slušnú hudbu. Dieru do sveta ale pravdepodobne neurobí. V tvrdej konkurencii, napríklad aj najnovšieho počinu od DARK TRANQUILLITY, to bude mať ťažké, no potešiť rozhodne dokáže. A o to aj ide, nie?